SEZNAM klíčových slov

Článok popisuje snahy Márie Terézie v čase jej vládnutia rozšíriť obchodnú slobodu do všetkých rakúskych krajín. Podľa Cirkulára z roku 1787 sa usilovala presunúť priemyselnú výrobu od cechových zriadení do verejnej správy štátu. 84 druhov zamestnaní bolo vyhlásených za úplne voľné. Jozef II v náväznosti na to zrušil zakladanie nových cechov v Čechách. Jedenásteho októbra 1785 vydal magistrát spojených miest pražských nariadenie, podľa ktorého sa mali pracujúci v železiarstve a oceliarstve rozdeliť do troch skupín podľa toho kto kde pracoval...

Juhočeské mestá ako napríklad Tábor, Jindřichův Hradec, Soběslav, Počátky a ďalšie boli miestom zrodu, rozkvetu a pádu súkenníckeho remesla. Dôkazom toho, že sa v južných Čechách súkenníctvu darilo svedčil vysoký počet majstrov a ich tovarišov. Posledným pre súkenníctvo úspešným rokom v Južných Čechách bol rok 1876, tesne po vojne s Pruskom. Príčin úpadku súkenníctva v Južných Čechách bolo viacero. Nebola to neschopnosť  či nevzdelanosť majstrov, ani nedostatok pomocných robotníkov. Hlavnou príčinou bola predovšetkým nekvalitná vlna, za čím stál prechod v poľnohospodárstve od trojpoľného systému obrábania pôdy k dvojpoľnému...

Chronologicky pohľad vývoja remeselníckej otázky v balkánskych krajinách.  V článku sú zmienené právne normy upravujúce vznik a fungovanie cechov. Cechy určovali pravidla prevádzkovania živností, predovšetkým určovali veľkosť zisku, techniku výroby a v neposlednej rade upravovali otázky predaja výrobkov a služieb. Autor ďalej detailne popisuje, kto má aké právomoci a povinnosti v rámci cechového zriadenia. Venuje sa i problému úpadku cechov v Bosne a Hercegovine. Ku koncu článku sú spísané odporúčania pre úspešné udržanie remesiel.

Bučko Ján